Ako nás (ne)rešpektovanie ovplyvňuje. / Porozumenie a podpora.

Žijeme si svoj život deň čo deň. Stretávame ľudí a rôzne situácie... My sami sa ocitáme v situáciách s rôznymi ľuďmi. Neustále reagujeme na to, čo sa deje, čoho sme súčasťou. Sme "aktérmi aj pozorovateľmi" v živom vysielaní. My rozhodujeme, či a čo nás rozladí alebo poteší. 

Zamyslel si sa niekedy nad tým, ako Ťa ovplyvňuje vlastné ego (či už v roli aktéra alebo pozorovateľa)?

Aktér v deji Ti hovorí... "Si borec, dal si to. Ty jediný o tom vieš všetko..." Veľmi rýchlo zabúdaš na "situáciu, z ktorej si štartoval". Ako manéver svojej slabosti používaš iróniu a výsmech z ľudí a situácií, ktoré poznáš až príliš dobre. Komu klameš? Sebe či okoliu? Možno Ťa to chvíľkovo upokojuje, no vedz, že tak či tak je to "umlčanie pravdy", ktorá sa nezmení - to ticho naberá na intenzite. Ty sa vzďaľuješ sám sebe. Borec, ktorý je vnútorne rozorvaný - neistý, skleslý a ponáhľajúci sa...do prázdna bez rešpektu... Len so slovom JA.

Pozorovateľ v deji vníma dej. Má radosť z toho čo zvládol, z procesu. Prehráva si detaily deja a skúma, kde všade je cesta, ktorou sa dá ísť - s vďakou k sebe, aj k okoliu. Učí sa a nasáva nové, pre neho ešte nepoznané. Priznáva prešľapy, o ktorých nikto nevie. Rešpektuje seba, iných...pravidlá ľudskosti. Minulosti je vďačný a čerpá z nej poznanie. Mení sa v čase, prostredí, situáciách - je súčasťou sveta, ktorý vytvára. S porozumením, že každý z nás má svoje tempo - rešpektuje ho a podporuje každého na jeho ceste.

Máš pocit, že dosť bolo blúdenia v labyrinte... chceš byť pozorovateľom, ktorý nájde cestu?

Pomohla som už stovkám klientov po celom Slovensku, vyriešiť podobný problém, tak ako som kedysi pomohla sebe a dala som detskú mozgovú obrnu na vedľajšiu koľaj. Viem pomôcť aj Tebe.

Napíš mi. Spolu zvládneme Tvoj labyrint.